1.2 JEDNODUCHÉ DEKURZÍVNE ÚROKOVANIE
1.2.2 Budúca hodnota

Ak úrok u pripočítame k začiatočnej hodnote PV, dostaneme konečnú (budúcu) hodnotu FV po čase t vyjadrenom v úrokovacích periódach.

FV= PV+PV.i.t =PV(1+i.t)

Veličinu (1+i.t) nazývame úročiteľom (úrokovacím faktorom) pre obdobie dĺžky t.

Príklad.

S jednoduchým úrokovaním sa stretávame najčastejšie pri vedení bankových účtov. Podľa najbežnejších praktík úrokovania sa lineárne úrokovanie deje na bankových účtoch pripisovaním úrokov a zvyšovaním hodnoty kapitálu na základe vkladového obdobia. Zvlášť sa úrokuje každý vklad, a síce na základe nasledujúcich základných informácií:

1.  dátum vkladu (D1): začiatok doby úrokovania,
2.  dátum pripísania úrokov (D2): koniec doby úrokovania,
3.  nominálna úroková miera v % vzťahujúca sa na 1 rok.

Dĺžka doby úrokovania je vlastne rozdiel t = D2 - D1. V praxi sa často miesto skutočného úrokového obdobia používa v niektorých prípadoch doba - 30 dňový mesiac, miesto skutočného počtu dní v roku sa používa jednotne 360 alebo 365 (366) dní. Na možné denné úrokovanie v praxi sa využívajú rôzne spôsoby uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Spôsob

Počet dní v mesiaci

Počet dní v roku

Nemecký

30

360

Francúzsky

Skutočný

360

Anglický

Skutočný

365

Presný

Skutočný

Skutočný

Poznámka.

S rozšírením výpočtovej techniky sú stále menej používané vypracované zjednodušené spôsoby a výpočty sa robia na základe skutočného kalendárneho obdobia.