1.1 POJEM ÚROKU

Peňažnú sumu, ktorú poskytuje veriteľ dlžníkovi za určitý poplatok, nazývame kapitál (istina). Poplatok, ktorý platí dlžník veriteľovi za používanie jeho peňazí sa nazýva úrok.

Veľkosť úroku sa určuje ako percentová časť istiny za úrokové obdobie. Časové obdobie, za ktoré percentová miera určuje úrok ako časť kapitálu, sa nazýva úroková perióda.

Percentovú mieru, zodpovedajúcu určitej perióde, nazývame úrokovou mierou. Pri konkrétnych výpočtoch vyjadrujeme úrokovú mieru v tvare desatinného čísla t.j. úroková miera/100. Takto vyjadrenú úrokovú mieru nazývame úrokovou sadzbou.

Úrokové miery môžu byť ročné, polročné, štvrťročné, mesačné a týždenné. Pre úrokové miery sa používa označenie :

ročná
polročná
štvrťročná
mesačná
týždenná

- per annum, p.a.
- per semestrem, p.s.
- per quartalem, p.q.
- per mensem, p.m.
- per septimanam, p.sept.

Proces spojený s výpočtom úrokov nazývame úrokovaním.

Poznáme:

jednoduché úrokovanie (úrok v každej perióde sa určuje z konštantného začiatočného vkladu, resp. sa počíta za časť úrokovej periódy),

zložené úrokovanie (úrok v každej úrokovej perióde sa počíta z kapitálu zväčšeného o úroky z predchádzajúceho obdobia).

Podľa splatnosti úroku hovoríme o:

dekurzívnom (polehotnom) úrokovaní (úrok je splatný na konci úrokovacej periódy),

anticipatívnom (predlehotnom) úrokovaní (úrok je splatný na začiatku úrokovacej periódy).

V ďalšom sa budeme zaoberať dekurzívnym úrokovaním.